Export do Japonska

Japonská ekonomika je po USA a Číne tretia najväčšia na svete s 8% podielom na svetovom HDP. Aj napriek rastúcej konkurencii vynárajúcich sa ekonomík a meniacemu sa globálnemu hospodárskemu prostrediu stále udržiava vysokú výkonnosť, ktorá je založená na vyspelých technológiách a inováciách. Podľa parity kúpnej sily (PPP) je Japonsko štvrté po USA, Číne a Indii. Japonsko zaujíma popredné miesto v objeme výdavkov na vedu a výskum vo výške 4 % HDP. Podiel sektorov na tvorbe HDP je nasledovný: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 1,2%, priemysel 27,5%, služby 71,3%. Priemysel je takmer úplne závislý od dovozu surovín a palív. Malý poľnohospodársky sektor je dotovaný a chránený štátom.

V súčasnosti sa Japonsko snaží dostať zo stavu hospodárskej stagnácie trvajúcej prakticky 20 rokov. Vláda premiéra Abeho realizuje od roku 2012 ekonomický program, pre ktorý sa vžil termín “abenomika”.  Vývoj v hospodárstve bol výrazne ovplyvnený rastom spotrebnej dane od 1. apríla 2014 z 5 % na 8 %. Po zverejnených informáciách o prepade ekonomiky premiér S. Abe rozhodol o odložení ďalšieho zvyšovania DPH na 10 % (z aktuálnych 8 %) o 18 mesiacov a toto by sa malo uskutočniť namiesto pôvodne plánovaného termínu v októbri 2015 až v apríli 2017. Rast HDP vo fiškálnom roku (FY) 2015 dosiahol úroveň 0,6 % a bol stimulovaný domácou spotrebou.

Pre EÚ je Japonsko významným obchodným partnerom a obidve strany potrebujú koordinovaný súbor hospodárskych politík. Rokovania o Dohode o voľnom obchode (FTA/EPA) sa začali v roku 2013 avšak cieľ – dosiahnuť širokú dohodu v roku 2015 – sa nepodarilo dosiahnuť, vzhľadom na pomalý pokrok v rokovaniach o znížení taríf v potravinách, nápojoch a automobiloch. Rokovania medzi EÚ a Japonskom sa spomaľujú aj vzhľadom na to, že japonská vláda sa v súčasnosti sústreďuje na ukončenie ratifikácie nedávno podpísanej dohody o Trans – pacifickom partnerstve.

S výnimkou zásob zlata, magnézia, uhlia a striebra, ktoré stačia pokrývať súčasný domáci priemyselný dopyt, Japonsko nemá dostatok vlastných prírodných zdrojov a je silne závislé na dovoze základných surovín a palív (minerály a minerálne oleje, vzácne zeminy, železná ruda, koks, meď, bauxit a drevené produkty).

Poľnohospodárstvo je silne dotované a chránené, hoci predstavuje zhruba len 1 % podiel na celkovom HDP krajiny, zamestnáva však približne 5% obyvateľstva. V Japonsku je skupina tovarov, ktoré sú významne chránené vládou a dovoznými clami, pričom napr. dovozné clo na ryžu je 777 %, ďalšie tzv. „nedotknuteľné“ produkty sú pšenica, hovädzie a bravčové mäso, hydina, mliečne výrobky a cukor.

Priemyselný sektor je silne diverzifikovaný a na celkovom HDP krajiny sa podieľa skoro 25 %. Japonsko je okrem iného tretím najväčším producentom automobilov a lodí. Japonsko patrí okrem výroby automobilov a lodí aj medzi svetovo najväčších a technologicky najvyspelejších producentov v oblasti elektronických zariadení, strojárstva, chémie a petrochémie, robotiky, mikrotechnológií, optoelektronických zariadení, optických médií, optických vlákien a výroby polovodičov. Najväčším sektorom ekonomiky je terciálny sektor, ktorý tvorí takmer 74% celkového HDP Japonska. Hlavnými odvetviami sú bankovníctvo, poisťovníctvo, nehnuteľnosti, veľkoobchod a maloobchod, preprava, servis a telekomunikácie.

Japonsko v súčasnosti stále patrí ku krajinám s relatívne nízkym daňovým zaťažením tak právnických, ako aj fyzických osôb. Index celkového daňového zaťaženia, s a pohybuje na úrovni okolo 35%, avšak je ovplyvnený viacerými zložkami, ktoré určujú finálnu výšku v závislosti od veľkosti spoločnosti obratu a pod. Vláda v snahe zatraktívniť krajinu pre zahraničných investorov od FY 2015 znižuje korporátne dane približne o 2,5 % (opäť v závislosti od veľkosti a typu spoločnosti) a celkovo by tak daň z príjmu pre právnické osoby mala klesnúť zo súčasných 32,11 % na 29,97 % a uvažuje sa aj s ďalším znižovaním ešte v tomto fiškálnom roku.

Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce.

Najdôležitejšou vládnou organizáciou vo sfére podpory a rozvoja zahraničného obchodu je Japan External Trade Organization (JETRO), ktorá bola pôvodne založená ako orgán štátnej podpory vývozu. Postupom času sa JETRO pretransformovalo aj na orgán podpory prílevu zahraničných investícií a dovozu do Japonska. Pre zahraničných exportérov ponúka JETRO možnosť registrovať sa v bezplatnom programe Trade Tie-up Promotion Program (TTPP), ktorý umožňuje zahraničným spoločnostiam vyhľadať a nadviazať kontakty a prípadnú spoluprácu s japonskými partnermi. Program ponúka bezplatné využitie zariadených priestorov počas ohraničeného časové limitu, bezplatné poradenstvo a ďalšie výhody na začiatku podnikania v Japonsku. Slovenské firmy, ktoré majú záujem o využitie uvedeného programu, sa môžu zaregistrovať na stránke JETRO – http://www.jetro.go.jp/ttppoas/

Niektoré ďalšie webové adresy, ktoré môžu slovenské spoločnosti využiť pre „Business matching“:

  • http://www3.jetro.go.jp/ttppoas/
  • http://www.cin.or.jp/trade/front.htm
  • http://www.ibo.or.jp/en/bmc-e.html
  • http://www.tokyo-trade-center.or.jp/top_en.html
  • http://www.ywbc.org/english/index.html
  • http://www.wtcjapan.ne.jp/index.php
  • http://www.sansokan.jp/English/
  • http://www.ktpc.or.jp/wtd/index.htm

Japonsko je dlhodobo kritizované za nerovnaké podmienky v zahraničnom obchode a sťažený prístup na svoj trh. Prístup zahraničného tovaru na japonský trh značne komplikujú netarifné prekážky. Ide predovšetkým o rozdielne štandardy v oblasti priemyselných výrobkov (priemyselné normy spadajú do kompetencie METI, jedná sa o viac ako 8500 individuálnych noriem, ktoré zahŕňajú približne 1000 rozličných výrobkov), atestácie a certifikácie výrobkov na celonárodnej úrovni alebo úrovni jednotlivých prefektúr, predpisov na ochranu spotrebiteľa, označovanie tovarov, zdravotné predpisy a pod.

Mnohé dovážané tovary a výrobky podliehajú povinnému testovaniu a nemôžu byť umiestnené na japonský trh, pokiaľ nemajú platnú certifikáciu v súlade s príslušnými normami. Osobitne prísne sú predpisy vzťahujúce sa na dovozy poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na to, že japonské predpisy sa špecificky vzťahujú na individuálne výrobky, je nevyhnutná úzka spolupráca s japonským zástupcom alebo importérom, aby bolo dodržané označovanie tovarov predpísaným spôsobom.

Medzi základné dokumenty, ktoré sa vyžadujú pre colné odbavenie pri dovoze, patria:

– obchodná faktúra v trojitom vyhotovení (forma nie je predpísaná),

– dve kópie baliaceho listu,

– nákladný list.

Pre odbavenie tovaru v preferenčnom režime, ako GSP – General System of  Preference, je potrebné doložiť doklad o pôvode tovaru spolu s doložkou potvrdzujúcou, že tovar nebol do Japonska re-exportovaný z tretej krajiny.

Stretnutie tých správnych ľudí je kľúčom k podnikaniu v Japonsku

Japonci preferujú obchod na báze osobného vzťahu.

– Byť predstavený alebo odporučený niekým, kto už má s tou spoločnosťou dobré vzťahy, je veľmi nápomocné, keďže to pomáha Japoncom zaradiť vás do ich hierarchie.

– Jednou z ciest ako budovať a udržiavať vzťahy je zasielanie pozdravov a pohľadníc k sviatkom.

– Je dôležité byť zručným korešpondentom, keďže to Japonci považujú za dôležité.

Z hľadiska exportu slovenských výrobkov na japonský trh, postavenie SR v JP nie je jednoduché, nakoľko nemá na japonskom trhu vybudovanú tradíciu. Slovenská produkcia je v svetovej konkurencii pre Japoncov nerozpoznateľná. Firma, ktorá sa chce úspešne presadiť na japonskom trhu, musí počítať s pomerne vysokými nákladmi pred tým, ako začne dosahovať zisky. Japonský partner a trh si zakladá na dlhodobých partnerských vzťahoch. Dovozu výrobkov na japonský trh zvyčajne predchádza množstvo osobných kontaktov, budujúcich dôveru a obraz spoľahlivosti u japonských partnerov. Cena je väčšinou faktor, ktorý pri rokovaniach nezohráva prvoradú úlohu.

Slovenské spoločnosti môžu do Japonska od roku 2015 dovážať organické potraviny (predaj slovenských organických výrobkov sa postupne rozbieha) a rozpracované sú rokovania a možnosti predaja bravčového mäsa a hydina zo SR do Japonska s japonskými partnermi, avšak táto procedúra môže trvať aj niekoľko rokov. Japonský trh je charakteristický vysokou spotrebou potravín, strojných zariadení, priemyselných materiálov, surovín, spotrebného tovaru a polotovarov, pričom perspektívne položky s exportným potenciálom je možné nájsť vo všetkých oblastiach.

Viac informácií tu… 

Zdroj: mzv.sk

 

Share this: