Obchodovanie s Ruskom

Rusko je tretím najväčším obchodným partnerom EÚ a EÚ je hlavným obchodným partnerom Ruska. Obchod medzi oboma ekonomikami vykazoval strmé tempo rastu až do polovice roku 2008, kedy bol tento trend prerušený v dôsledku hospodárskej krízy a jednostrannými opatreniami prijatými v Rusku, ktoré umožňujú negatívny vplyv na obchod medzi EÚ a Ruskom. Vzájomná obchodná výmena dosiahla rekordnú úroveň v roku 2012. Vývozu EÚ do Ruska dominujú stroje a dopravné prostriedky, chemikálie, poľnohospodárske produkty a liečivá. EÚ dováža z Ruska suroviny, najmä ropu (surovú a rafinovanú) a zemný plyn. Rusko sa zaviazalo v rámci WTO zmraziť alebo znížiť na tieto produkty vývozné cla.  Európska únia je najdôležitejším investorom v Rusku. Predpokladá sa, že až 75% zahraničných priamych investícií v Rusku pochádzalo z členských štátov EÚ (vrátane Cypru).

V roku 2015 Rusko nakúpilo a doviezlo výrobky za 177,3 miliardy amerických dolárov, čo ale predstavovalo zníženie importu o 42,1% od roku 2011, vrátane poklesu o 38,1% od roku 2014 do roku 2015.

Najviac dovážanými produktmi do Ruska sú:

Stroje – 18,8%  celkového importu.

Elektronické zariadenia – 20,6% celkového importu.

Vozidlá – 8,4% celkového importu.

Liečivá – 8,4% celkového importu.

Plasty – 4,2% celkového importu.

Lekárske, technické vybavenie – 2,8% celkového importu.

Výrobky zo železa alebo ocele – 2,2% celkového importu.

Ovocie a orechy – 2,2% celkového importu.

Železo a oceľ – 1,8% celkového importu.

Anorganické chemikálie – 1,7% celkového importu.

Obchodné zvyklosti

Obchodný úspech je priamo závislý od toho, kto obchod, respektíve kontakt organizoval, od skúsenosti v zahraničnom obchode a v neposlednom rade od obchodného partnera v RF. Podnikanie na vlastnú päsť je veľmi riskantné a neodporúča sa.

Svojich obchodných partnerov nepodceňujte, väčšina ruských podnikateľov má vysokoškolské vzdelanie, skúsenosti z riadiacich funkcií, sú veľmi komunikatívny a poznajú legislatívu RF, ako aj svoje miestne podmienky. Veľkú časť obchodníkov predstavujú súkromní podnikatelia, predstavitelia finančno-priemyselných skupín, ropných, plynárenských a iných exportných spoločností. Na rokovania je potrebné sa dôsledne pripraviť, mať dostatok informácií o vlastnej spoločnosti, ponúkanej produkcii, mať so sebou všetky dokumenty, ktoré budú dokumentovať všetko to, čo je potrebné pre presvedčenie obchodného partnera o serióznosti obchodnej spolupráce a o znalosti daného tovaru na trhu v RF, ale aj v iných krajinách.

Pri obchodných rokovaniach sa neodporúča na partnera vyvíjať nátlak, ale ponechať mu čas. Pripravte sa však na veľký tlak zo strany svojho ruského partnera, čo sa týka ceny tovaru /zníženie cien/ a podmienok dodania. Ruská strana zo začiatku rozhoduje na základe ceny, ale neskôr pri nadobudnutí presvedčenia o kvalite výrobku a serióznosti partnera dá prednosť kvalite pred kvantitou. Partner bude taktiež požadovať od Vás rôzne výhody a zľavy. Ruskí podnikatelia uprednostňujú spoluprácu priamo s výrobcami a nemajú záujem o spoluprácu ani s výhradnými dovozcami. Rokovacím jazykom je jednoznačne ruština. Rozdiel nastáva medzi staršou a nastupujúcou mladšou generáciou. Tá ovláda aspoň jeden, alebo dva svetové jazyky, anglický jazyk na prvom mieste. Obchodne je možné rokovať po celý rok, ale treba brať do úvahy ten fakt, že RF má začiatkom roka štátom schválených 10 dní voľna a firmy začínajú naplno pracovať až po tzv. staro-novom roku a to po 14. januári. Obdobie letných dovoleniek začína od júla a končí v auguste. Ruské zákony pre zahraničných podnikateľov sú veľmi zložité a pre cudzinca je ťažké sa v nich orientovať, preto pri väčších obchodoch alebo finančných operáciách ak nemáte plnú dôveru k svojmu partnerovi odporúčame konzultovať Vaše postupy s právnickou firmou.

Doprava tovaru

Doprava tovaru po teritóriu SNŠ je bez vážnejších problémov a tovar je potrebné vždy poistiť. Colné dokumenty je treba mať v absolútnom poriadku. Je žiaduce, aby slovenský prepravca mal znalosti o druhoch prepravných povolení. Cestovať s ATA karnetmi sa pri preprave niektorých tovarov a cez niektoré ruské colnice neodporúča – ruská strana ich neuznáva.

Odbytové možností slovenských firiem

V rámci exportu ide o nasledovné komodity: 1. osobné automobily, 2. diely a príslušenstvo motorových vozidiel, 3. televízne prijímače, 4. liečivá a výrobky zdravotníckej techniky 5. telekomunikačné zariadenia a príslušenstvo, 6. naplocho valcované železo, alebo oceľ, 7. čerpadlá (nie na kvapaliny), 8. kompresory a ventilátory, 9. papier a lepenka, rezané na určitý rozmer či tvar, 10. výrobky zo základných kovov.

Najvýznamnejším problémom však zostávajú relatívne vysoké ceny slovenského tovaru v porovnaní s konkurenciou a relatívne obmedzené možnosti v exportnom úverovaní v porovnaní s krajinami Vyšehradskej 4. V rámci importu najviac sa na Slovensko dovážali 1. ropné oleje, oleje z bitúmenových nerastov,  surové, 2. zemný plyn, prípadne skvapalnený, 3. uhlie, prípadne mleté, neaglomerované, 4. železná ruda a koncentráty, 5. ostatné zariadenia na výrobu elektrického prúdu, vrátane dielov, 6. lietadla a letecké zariadenia, 7. syntetický kaučuk, 8. anorganické chemické prvky, kysličníky a halové soli, 9. valcované železo a oceľ nie pasové a povrchovo upravené, 10. uhľovodíky a ich deriváty.

Marketingová stratégia

V súčasnosti je obchodno – hospodársky priestor na ruskom trhu náročný, konkurenčný a slovenská podnikateľská sféra musí vynaložiť väčšie manažérske úsilie, formy a metódy prieniku na ruský trh. Pritom sa musí viac orientovať na jednotlivé subjekty a regióny RF formou aktívnejších účasti na jednotlivých ekonomických fórach a v nemalej miere i využitím kontaktov z minulosti, treba zobrať na vedomie aj fakt, že zavedením vízovej povinnosti s RF od 1.1.2001 a ďalšími opatreniami sa do určitej miery sťažili podmienky pre aktívnejšie rozvíjanie obchodno – hospodárskych vzťahov.

Problémy a riziká miestneho trhu

– silná konkurencia a etablovanie sa na ruskom trhu veľkých západných firiem si vynucuje pracovať pod ich stanovenými podmienkami, ktoré sú pre naše malé firmy finančne ťažko akceptovateľné (odklad platieb, preclievanie a certifikácia tovarov slovenskou firmou, priama distribúcia do regiónov a pod.),

– väčšina slovenských firiem si nemôže dovoliť nákladnú reklamu a propagáciu v médiách,

– ťažkopádny byrokratický štátny systém.

Bankový systém

Bankový systém sa po finančnej kríze v roku 1998 zotavil a začína fungovať štandardným spôsobom. Štruktúra bankového systému v RF je ucelená. Bankový systém tvorí asi 1136 bánk – skúsenosti s medzinárodnými transakciami má však iba tretina a za kvalitné (z hľadiska operačného) možno považovať len päťdesiat najväčších ruských bánk a banky so zahraničným kapitálom. V dôsledku svetovej krízy sa ich počet zatiaľ výrazne neznížil. Problémy s likviditou vláda RF riešila vydelením úverov pre komerčné banky prostredníctvom „Banky Ruska“, „Vnešekonombanky“, „Sberbanky“ a „Gazprombanky“. Ruské komerčné banky ponúkajú všetky druhy platieb a inkasných operácií, vrátane platieb dokumentárnych (vývozné a dovozné akreditívy) a bankových záruk (garanciu vrátanie zálohovej platby, garanciu zabezpečenia platobných záväzkov klienta, colné záruky a pod.).

Pre slovenské exportné firmy je najvýhodnejším a najbezpečnejším spôsobom platieb za dodávky tovarov a služieb do RF platba vopred. S rastom konkurencie je bežná požiadavka odloženia platby. Pri nových a nevyskúšaných partneroch je nutné trvať na úplnej, alebo aspoň čiastočnej platbe vopred alebo na inom zabezpečení.

Najbežnejším spôsobom platenia v zahraničnom obchode, využívaným v RF, je využitie platby akreditívom. Pokiaľ je však ruský partner obsluhovaný niektorou lokálnou ruskou bankou je otázne, či i neodvolateľný dokumentárny akreditív je pre vývozcu dostatočnou zárukou. Bankám exportéra odporúčame uskutočňovať akékoľvek platby ruským partnerom prostredníctvom len takých bánk, ktoré patria medzi prvú dvadsiatku ruských bánk, alebo prostredníctvom zahraničných bánk. Centrálna banka RF dohliada na prácu jednotlivých bánk, tým ktoré porušujú pravidlá a nepracujú v zmysle zákonov a predpisov, sú odobraté licencie a následne končia svoju činnosť v bankovníctve.

Zdroj: mzv.sk, worldsrichestcountries.com, ec.europa.eu,

Share this: