Skončí sa pravidelné striedanie času aj pri importe a exporte?

V stredu 4. júla spustila Európska komisia verejnú konzultáciu, v ktorej do 16. augusta môžu všetci občania či zainteresované strany vyjadriť svoj názor na úpravu letného času. Online dotazník je dostupný vo všetkých úradných jazykoch EÚ (okrem írčiny) a príspevky do konzultácie budú následne zverejnené.

Komisia tak reaguje na podnety:

  • od občanov, ktorí sa sťažujú na negatívny vplyv časového posunu na ich zdravie;
  • z Európskeho parlamentu, ktorý v  uznesení z februára 2018 požiadal Komisiu, aby súčasnú smernicu preskúmala prípadne navrhla jej revíziu;
  • od členských štátov  – niekoľko členských štátov sa s problematikou striedanie času obrátilo na Komisiu listom, napríklad Fínsko žiada, aby sa od polročných časových zmien upustilo.

Letný čas v EÚ – o čo ide?

Pri súčasnej úprave sa v EÚ posúva čas dvakrát do roka, pričom sa zohľadňuje meniaca sa dĺžka trvania denného svetla.

Vo väčšine členských štátov je letný čas dlhoročnou tradíciou, ktorá siaha až do obdobia prvej a druhej svetovej vojny, resp. ropnej krízy sedemdesiatych rokov. Vtedy bolo hlavným účelom letného času šetriť energiu.

Letný čas na úrovni EÚ funguje od osemdesiatych rokov a momentálne ho upravuje smernica 2000/84/ES, ktorá ukladá členským štátom povinnosť prejsť na letný čas v poslednú marcovú nedeľu a späť na zimný čas v poslednú októbrovú nedeľu. Cieľom európskej legislatívy EÚ o letnom čase bolo zjednotiť termíny prechodu na letný čas, aby sa predišlo potenciálnym problémom, napríklad v doprave, spôsobeným rozdielnymi  termínmi zmeny času.

Užitočnosťou letného času v EÚ sa zaoberali viaceré štúdie, z ktorých vychádza nasledovné:

  • Vnútorný trh – nekoordinované zmeny času medzi členskými štátmi by poškodili vnútorný trh, skomplikovala by sa preprava, komunikácia i cestovanie.
  • Energetika – aj napriek tomu, že úspora energie bola jedným z hlavných dôvodov zavedenia letného času, ukazuje sa, že celková úspora energie vďaka letnému času je zanedbateľná.
  • Zdravie – na jednej strane má letný čas pozitívny vplyv, keďže umožňuje tráviť viac času vonku, na druhej strane chronobiologický výskum naznačuje, že vplyv takýchto zmien na ľudský biorytmus môže byť závažnejší, než sa predpokladalo.
  • Bezpečnosť na cestách – neexistujú jednoznačné dôkazy o prepojení medzi letným časom a počtom dopravných nehôd.

V reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu Európska komisia navrhla dve hlavné politické alternatívy na zaistenie harmonizovaného režimu, a to:

  1. zachovanie súčasnej úpravy letného času v EÚ v zmysle smernice 2000/84/ES;
  2. zrušenie polročných časových posunov vo všetkých členských štátoch a zákaz periodických posunov; opäť treba poznamenať, že sa to netýka časových pásem a rozhodnutie o tom, či trvalo ponechať zimný alebo letný (prípadne iný) čas, by zostalo na uvážení jednotlivých členských štátov.

Podrobnosti:

Konzultačné obdobie: 4 júl 2018 – 16 august 2018

Verejná konzultácia a všetky súvisiace informácie

Zdroj: Tlačové oddelenie
Zastúpenie Európskej Komisie v SR
Palisády 29, 811 06 Bratislava

Share this: